Vo veľmi rozsiahlom rozhovore sme vyspovedali Martina Kuboviča o jeho účasti na kvalifikácií, ktorá sa konala v Poprade.
Na prelome mesiacov január a február (30.1. - 2.2.) sa v Poprade uskutočnila kvalifikácia na Majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia v decembri vo Fínsku – v Helsinkách. Na kvalifikácií sa zúčastnil aj náš hráč. Odchovanec a už dlhoročná opora aj mužskej reprezentácie Martin Kubovič. Martin sa zúčastnil už troch seniorských majstrovstiev sveta a toto bola jeho tretia kvalifikácia. Martina sme sa pýtali na kvalifikáciu v Poprade, o jej priebehu, o novom trénerovi, o nových spoluhráčoch vo formácií, o Maťovom poste a úlohe v reprezentačnom tíme, ale aj o programe našej reprezentácie počas celého týždňa v Poprade.
Ahoj Martin, skús nám podrobne opísať ako vyzerali prvé dni vášho zrazu. Aký bol program tímu, trénovali ste alebo aké aktivity mala mužská reprezentácia pred prvým zápasom?
Ahojte, zraz sme mali v pondelok 27.1., to znamená, že dostatočný čas pred prvým zápasom a tým pádom sme sa mohli aklimatizovať na nové prostredie, zvyknúť si opäť na seba. Pred zrazom som sa zúčastnil spolu s Lukášom Řezaninom a trénerom Mrázkom tlačovej konferencie v Bratislave v podniku Tribúna pub. Po skončení sme vyrazili už smer Poprad, kde sme sa vo večerných hodinách všetci stretli. Dali sme si už len spoločnú večeru. V ten deň už žiaden spoločný program nebol. Nasledujúci deň (28.1.) utorok sme mali doobeda bowling, kde sme sa náhodne rozdelili do piatich tímov a hrali proti sebe. Náš tím (Hatala, Machara, Kelemen a ja) sme mali najviac bodov a teda sme vyhrali. Po obede bol na programe tréning v Kežmarku. Na tomto tréningu sme prvýkrát hrali spolu v novo vytvorených formáciách, no a bolo to celkom divoké. Večer sme mali dlhé stretnutie formácií aby sme si prešli rôzne herné situácie a našťastie bol na programe tréning aj nasledujúci deň (29.1.) streda. Tento tréning bol už v hlavnej aréne v Poprade. Celý tréning sme využili na hru aby sme si zvykli na nových spoluhráčov. No a musím povedať, že v našej formácií to nevyzeralo vôbec ružovo najskôr. V tomto tréningu sme naskakovali do hry proti formácií Michala Pažáka a celkom nás „prehrávali“. Večer v ten deň sme sa opäť stretli po formáciách aby sme si ešte zopakovali dohodnuté štandartky a hru proti prvému tímu Maďarsku. Prvý hrací deň (30.1.) štvrtok nám tréner oznámil, že začneme na dve formácie aby sme v tempe nabehli na Maďarsko. Tieto dve formácie sme absolvovali poradu s trénerom, kde sme si dohodli ako budeme presne hrať.
Priblíž nám akým štýlom hry ste sa chceli prezentovať, menili ste taktiku podľa súpera alebo ste hrali proti každému súperovi rovnako?
Pred kvalifikáciou sme tak trocha hľadali, ktorý obranný systém by nám mohol vyhovovať. Najviac sa nám ale osvedčil vysoký pressing a postavenie od vlastnej brány 1-2-2. Tento systém aj najviac preferoval tréner a keďže máme mladý a dravý tím tak tento systém pomerne dobre fungoval. Počas všetkých zápasov na kvalifikácií nás zdobil tento aktívny florbal. Po prvých dvoch zápasoch, ktoré sme celkom presvedčivo vyhrali som bol zvedavý veľmi na Nórsko a ako bude tento systém fungovať proti súperovi, nad ktorým Slovensko ešte nikdy nevyhralo.
S novým trénerom Mrázkom máte za sebou prvý veľký turnaj. Skús nám trocha opísať v čom je iný ako tí predchádzajúci a či to je pozitívna zmena pre národný tím.
Je pomerne pokojný, či už na zápase, alebo na tréningu. To je určite zmena oproti trénerovi Koutnému. Ten bol známy svojou výbušnou povahou. Avšak aj tréner Mrázek ukázal, že vie zvýšiť hlas keď bolo treba, najmä v dôležitom zápase proti Nórsku. Beriem to ale pozitívne. Mňa to dokáže nakopnúť. Čo by som vyzdvihol sú pokyny cez prestávku. Tréner presne vedel čo má povedať a hlavne koľko toho povedať. Niekedy proste len prišiel povedal nám pár dôležitých informácií a to bolo všetko. Niektorí tréneri cez prestávku zahltia hráčov množstvom informácií a je to kontraproduktívne. U trénera Mrázka bolo toto určite super. Ďalší veľký pokrok je určite čo sa týka systémových vecí. Či už obranné systémy alebo zakladanie postupného útoku má tréner v malíčku.
Ako vyzeral Váš zápasový deň?
Keďže sme boli organizátorská krajina tak sme mali veľkú výhodu, že sme hrali všetky zápasy vo večerných/poobedných hodinách. To považujem za veľmi pozitívne. Raňajky sme mali od 8:30, medzi raňajkami a obedom sme chodili na prechádzky. Jeden deň sme mali výlet na Hrebienok. Okrem toho to boli ale vždy ľahké prechádzky po centre Popradu. Po obede bola už príprava na zápas. Tejpovanie, spoločné porady, alebo len relax na izbe. Pred zápasom sme mali ešte olovrant a potom odchod na zápas. Do haly sa vyrážalo 2 hodiny pred zápasom. Spoločne sme pozreli ešte jednu tretinu predchádzajúceho zápasu.
Povedz nám ako sa ti hralo s novými spoluhráčmi vo formácií. Všetko to boli legionári ktorí, pôsobia v Česku (Řezanina, Gál) alebo vo Švajčiarsku (Dudovič, Gašparík).
Pred kvalifikáciou s nami trénoval vo formácií Ľuboš Šefčík no v prvom zápase už miesto neho nabehol Rony Gašparík. Bolo to veľmi zaujímavé. Všetci piati hráči sme pôvodne útočníci, takže veľmi ofenzívny útok. V rozostavení 1-2-2 hral posledného Rezo, ktorý mal mňa na starosti a dirigoval ma ako centra. Rony bol vedľa mňa no sťahoval sa na obrancu v prípade tlaku. Ja som zatiaľ vždy v reprezentácií hral ako ľavé krídlo a teda som bol veľmi zvedavý ako zvládnem túto neľahkú úlohu na centrovi. V aktívnom pressingu to bolo veľmi náročné. Treba sa tam veľmi rýchlo rozhodovať kedy kam a koho brániť. Vpredu naše krídla Dudo a Laco nesklamali a strieľali góly jedna radosť. Útočná hra nám myslím nerobila problém, keďže sme všetci ofenzívne ladení. Ja som sa možno až príliš sústredil na obranu a jej systém a to ma možno zväzovalo v útočných kombináciách. Ale keď vynechám zápas proti Švajčiarsku tak myslím, že náš výkon môžeme hodnotiť pozitívne.
Keď si už spomenul toho centra, túto sezónu nastupuješ na tomto poste aj v Tsunami. Prečo nastala táto zmena? Vieme, že odmalička si ľavý útočník.
Na začiatku tejto sezóny odišiel do Belgicka na Erasmus náš najlepší center Oliver Kubaský, svoju kariéru predčasne ukončil Mišo Šteinhubel, Maroš Kovaľ takisto odišiel do zahraničia kvôli štúdiu, spolu s nimi skončili skúsení matadori Maťo Lohazer a Tomáš Belzár a tak sme spolu s trénerom Purcom rozmýšľali ako poskladáme formácie. Napadlo ma, že by som mohol ísť skúsiť na centra ja a Arzén (pozn.: Peter Dobrovodský) by išiel na ľavé krídlo ku mne, keďže máme málo pravákov a Arzén je pomerne ofenzívny typ, mohlo by to fungovať. S odstupom času môžem povedať, že sa mi táto pozícia v strede útoku veľmi zapáčila. Prebral som oveľa viac zodpovednosti, viac sa zapájam do rozohrávky a mám na starosti veľmi dôležité územie v hre. Tieto aspekty mi momentálne veľmi sedia a cítim sa na pozícia centra veľmi dobre. Po 15tich rokoch na ľavom krídle je to veľmi pozitívna zmena pre mňa a celkom ma aj nakopla túto sezónu.
V poslednej otázke nám trocha priblíž aktuálnu situáciu v klube v mužskom tíme. Kedy sa vrátia Oliver s Marošom? Formácie sú už pripravené na play-off?
Oliver sa nám už vrátil, avšak jeho zdravotný stav mu zatiaľ nedovoľuje naskočiť do zápasu. Veľmi by som si prial aby nám v tejto sezóne ešte pomohol. Maroš by sa mal vrátiť na zápas proti Trenčínu a potom bude s nami až do konca sezóny. Čo sa týka formácií tak stále nemáme pevné zloženie. V poslednom období nás veľmi trápili choroby a zranenia. Tento týždeň sme boli už všetci takmer kompletní, takže tréningy boli v celkom dobrom tempe. Som rád, že sa už pomaly blíži play-off. Všetci sa tešíme na atmosféru z týchto zápasov.
Maťovi ďakujeme, že nám priblížil do detailov dianie na popradskej kvalifikácií a prajeme mu veľa ďalších úspechov vo florbalovej kariére!
foto zdroj: Lucia Olekšáková photography