V druhom diele predstavovania nového vedenia Tsunami prinášame rozhovor s Marošom Šoltésom. Rozprávali sme sa o financiách, analytickom prístupe k fungovaniu klubu a smelych plánoch do budúcnosti.

Martin Lauko sa po sezóne v Capitole vracia do Tsunami Záhorská Bystrica. V krátkom rozhovore zhodnotil svoje hosťovanie, porovnal fungovanie oboch klubov a priblížil svoje očakávania pred novou sezónou.
Na hosťovanie do Capitolu som chcel ísť preto, že množstvo herného času, ktoré som dostával a na aké som bol zvyknutý, sa výrazne nezhodovalo. Chcel som sa rozohrať, nájsť tím, ktorý by mi vedel dať viac času na ploche, a znovu nájsť nejakú vášeň pre hru. Toto sa podarilo, a teda účel hosťovania bol splnený. Okrem toho som tam spoznal viacero nových ľudí, a aj keď sezóna dopadla tak, ako dopadla, čo ma mrzí, uvedomil som si isté veci a nabral ďalšie vzácne skúsenosti. Ako som už povedal, hlavný cieľ bol teda splnený, znova som sa niekam posunul a odhliadnuc od výsledkov bolo hosťovanie pre mňa osobne úspešné.

Ak sa obhliadnem za majstrovskou sezónou a porovnám si svoje bodovanie z týchto ročníkov, je to pokrok, no o spokojnosti sa v mojom prípade nedá hovoriť. Som človek, ktorý je spokojný málokedy, a neustále chcem a očakávam od seba viac. V Capitole som si však uvedomil aj to, že mojou hlavnou doménou, v ktorej budem dominovať, nebudú body, že nebudem možno najlepší strelec alebo najproduktívnejší hráč ligy (aj keď by som nikdy nemal hovoriť nikdy), ale že viem svojmu tímu pomôcť oveľa viac iným spôsobom než tým, že sa budem snažiť silou-mocou nazbierať body.
Áno, sledoval som, ako sa Tsunami darí. Priznám sa, že som mal stále istý pocit, akoby som patril k tímu, keďže v podstate od začiatku som svoje hosťovanie s vedením Capitolu komunikoval ako jednosezónne. Po konci sezóny v Capitole som prakticky ihneď začal trénovať späť v Záhorskej a zápasy play-off som aj navštevoval. Aktuálny tím Tsunami sa líši od toho z posledných troch sezón. Tím je mladší, síce menej skúsený, ale vykazuje o to väčšiu dravosť a pracovitosť, čo bolo možné sledovať počas letnej prípravy. Odišlo pár hráčov, ktorí sa môžu javiť tak, že boli kľúčoví, ale tak to v športe chodí a určite by som tento tím nezahadzoval do koša.
Prvé, čo mi napadne, sú určite fanúšikovia. Hala na zápasoch Capitolu v Bratislave bývala poloprázdna, zatiaľ čo v Košiciach sa plnili tribúny aj v hosťujúcich sektoroch. Bolo to však spôsobené charakterom tímu a tým, odkiaľ jadro Capitolu pochádzalo. Fanúšikovia Tsunami si vždy nájdu cestu do Tsunami Arény vo väčšom počte, a preto je ich podpora na ploche omnoho viac citeľná.
Ďalším veľkým rozdielom boli aj požiadavky na hráčov. Tsunami požaduje v záujme výkonov viac času než Capitol, kde sme mali o jeden tréning menej a tréningový proces bol o niečo voľnejší. Opísal by som to zjednodušene asi tak, že v Tsunami je cítiť istú históriu klubu, zatiaľ čo Capitol je ako klub ešte mladý, a teda sa oba nachádzajú v inom ,,štádiu života”.

Konkrétne osobné ciele, ako napríklad bodovanie, nemám. Uvedomujem si však, že moja pozícia v tíme sa zmenila z dôvodu omladenia aktuálneho kádra. Jednoznačne od seba očakávam, že či už v tréningovom procese, alebo v zápasoch odovzdám zo seba najviac, ako budem v danom momente schopný.
Nech kupujú permanentky (smiech), aby mali vždy isté miesto. Samozrejme, sa na nich veľmi teším - z môjho pohľadu patria k špičke na Slovensku a pri ich opise by som použil asi len samé superlatívy. Čiže môj odkaz znie: Tešíme sa na vás, bude čo sledovať a dáme do každého zápasu všetko, začínajúc už túto nedeľu v Trenčíne a prvým domácim prípravným zápasom v sobotu 29. augusta v Tsunami Aréne o 15:15. Vidíme sa!
„Lalovi“ ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa šťastia do novej sezóny!