Ako by ste opísali priebeh piateho zápasu a čo sa dialo v jeho priebehu?

„Myslím si, že priebeh piateho zápasu v mnohom kopíroval celú našu sezónu. Dostali sme sa pomerne rýchlo do vedenia po zakončení, ktoré patrilo skôr k šťastnejším než k plánovaným. Následne sme však boli v prvých dvoch tretinách útočne nevýrazní a chýbala nám väčšia dôraznosť. Súper nás postupne herne prevyšoval, no našťastie sa mu podarilo odskočiť „len" na rozdiel troch gólov. V tretej tretine sme využili prakticky jediné výrazné momentum zápasu a podarilo sa nám vyrovnať. V tom momente sa k nám priklonilo aj šťastie. Súper nepremenil niekoľko čistých šancí z bezprostrednej blízkosti a my sme naopak využili takmer všetko, k čomu sme sa dostali. Hráčov som vtedy nabádal, aby sa nezľakli a pokračovali v agresívnej útočnej hre. Chcel som z danej situácie vyťažiť maximum a pokúsiť sa súpera definitívne zlomiť. Tentoraz to však nevyšlo. Z našej útočnej agresivity sme inkasovali gól a pri následnom tlaku s cieľom vyrovnať aj ďalší. V hre bez brankára sme potom dostali ešte jeden gól, čím sa naša sezóna skončila. Mrzí ma najmä situácia pri hre bez brankára, kde sme zlyhali hneď na začiatku po nevynútenej chybe, hoci sme sa tejto fáze venovali pomerne intenzívne na tréningoch. Treba však športovo uznať, že sériu vyhralo lepšie pripravené družstvo."

---

Ako vnímate celú sezónu s odstupom času?

„Sezóna sa mi hodnotí ťažko, pretože celou základnou časťou sme sa skôr predierali. Naša hra nemala parametre, ktoré sme predvádzali v minulých sezónach, a to sa prirodzene odzrkadlilo aj na výsledkoch. Mám pocit, že to bolo spôsobené najmä ziskom majstrovského titulu. Niekoľko sezón po sebe sme oň bojovali, hnala nás túžba ho konečne získať aj hnev z toho, že sme vždy zlyhali v poslednom kroku. Po jeho zisku toto všetko opadlo, dobehla nás mentálna únava a stratili sme časť vnútornej motivácie tvrdo na sebe pracovať. Nemyslím si, že išlo o individuálnu stratu motivácie. Dominantné jadro družstva si týmto procesom prešlo spoločne, a preto sa to prejavilo skôr ako kolektívny útlm vnútornej motivácie."

---

Čo ďalšie formovalo tento ročník extraligy? 

„V tejto sezóne nám nepomohli ani predsezónne hromadné odchody hráčov, ktorí mali tvoriť novú generáciu - hráčov hladných po dosiahnutí, nazvime to, „klasického Tsunami finálového úspechu". Práve oni by nám mohli priniesť nový vietor do plachiet v období, keď sme sa ocitli v určitom bezvetrí. Rovnako nám nepomohli časté či dlhodobé absencie hráčov. Nad niektorými dôvodmi absencií dodnes krútim hlavou a som z nich úprimne smutný aj sklamaný. My tréneri florbalu na Slovensku si však nemôžeme vyberať a musíme pracovať s tým, čo máme. Naša práca je často postavená na kompromisoch, vyjednávaní a, žiaľ, niekedy aj na prosbách."

---

Ako celkovo vnímate tretie miesto na konci sezóny?

„Celkové tretie miesto hodnotím zmiešane. Dosiahli sme ho výkonom, ktorý podľa mňa nebol na sto percent, hoci papierovo sme mali jednoznačne najlepšie družstvo v súťaži. Tretie miesto s takýmto prístupom možno považovať za úspech, no zároveň je pre nás aj sklamaním, že sme opäť nezískali titul majstra Slovenska, keďže potenciál na to sme určite mali."

---

Ďakujeme trénerovi Siheľskému za jeho otvorené a úprimné zhodnotenie sezóny. Veríme, že táto sezóna bude pre celý tím cennou skúsenosťou a že Tsunami sa v nasledujúcom ročníku vráti silnejšie a hladnejšie po úspechu.